5 a pol týždňa: deň, ktorý začal prácou

Autor: Marta Karchňáková | 10.8.2015 o 19:00 | (upravené 28.8.2015 o 14:06) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  64x

Dnes som vstala skoro, bez budíka, s myšlienkou na prácu. Čaká ma oprava prekladovej pamäte, malý preklad a vystavenie faktúry. Až na ten malý preklad so všetkým meškám.

Keby som bola doma, určite by som vstala o šiestej a neraňajkovala, dokým by nebola opravená polovica pamäte, a stresovala by som, čo si asi myslí Roman? Bude chcieť so mnou ešte spolupracovať? Som ja ale nezodpovedná... Presne to by som si bola myslela, a moje myšlienky by sa zúžili len na to.

Včera odišla kamoška, ktorá mi ukázala, aké skvelé raňajky si tu môžem vyrobiť. Paradajky s bylinkami z kvetináča a k tomu olivový chlieb namočený v olivovom oleji a pikantné olivy, aby tých olív nebolo málo. Kávu si dnes nedám. Ale paradajky si posolím.

Práca šla pomaly, nechcelo sa mi ju už o jedenástej. Po prestávke na cestoviny s paradajkovou omáčkou som si urobila ďalšiu na napísanie nákupného zoznamu a ďalšiu na umytie riadu. Potom som urobila krátky preklad. Potom som urobila faktúru a ospravedlnila sa za omeškanie. Potom som už chcela ísť nakupovať, ale napísal Tono s krátkym prekladom, tak som urobila aj ten. Potom som znovu jedla olivový chlieb s olivami a olivovým olejom. Potom som si uvedomila, že som nervózna, lebo bude pršať.

Nestihla som ísť, kým sa rozpršalo. Prišla som si strašne unavená, vadilo mi oblečenie, tak som sa vyzliekla. Zelenú sviečku som preniesla do spálne, zhasla svetlo v kuchyni, a vietor zatvoril okenice. Bola veľká oslobudzujúca tma a počuť dážď. A hrmenie a občas nejaké auto s vypeckovanou hudbou. Ležala som, počúvala, vydala zvuk, ako keď si po dlhej dobe konečne oddýchneš. Bolo mi ako nikdy.

Vietor na pár minút otvoril pokazenú okenicu a potom ju znovu zavrel. Prestávalo pršať, vzduch voňal dažďom a zároveň páchol špinavou vodou. Vyšla som na balkón a namiesto ulice bola rieka, jej silný prúd odnášal so sebou odpadky, vyhodené kusy nábytku, fľaše od vína, bránil ľuďom prejsť na druhú stranu cesty. Zopár ľudí čakalo, kým prúd oslabne, a ja a starí susedia z môjho poschodia sme si rieku filmovali a híkali, aká je silná. Špinavá. Zapáchajúca. Povedali mi, že to sa valí voda zhora, preto sú cesty postavené takto. Zrazu mi to došlo, voda rinúca sa ulicami znamená, že mesto bude konečne o čosi čistejšie, lebo špina, tak ako všetko zvytočné, sa odplaví preč. Ľudia tomu nebránia, ale naopak, postavili ulice tak, aby mohla tiecť čo najlepšie. Je to pre nich prirodzený neustále sa opakujúci jav, a pre mňa symbol. Pomyslela som si, že milujem  toto mesto, a zložila nákupný zoznam do kabelky.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Trumpizmus. Politický smer, ktorým sa neriadi ani Donald Trump

Medzi republikánmi po týchto voľbách už neplatí konsenzus z Reaganovej éry, že strana by mala byť konzervatívna.

KOMENTÁRE

Štartuje nová éra Ameriky, Trump sa stáva prezidentom

Časť sveta sa bude s obavami prizerať, ako napĺňa volebný slogan.


Už ste čítali?